dvojičky sa narodia predčasne

Keď matka už jedného dieťaťa je v očakávaní ďalšieho potomka, dokonca dvojičiek, svet okolo nepribrzdí. Práca na čiastočný úväzok, starostlivosť o rodinu, domácnosť a zázemie živiteľa rodiny – to je úplne bežný štandard aj tehotnej ženy. Množstvo čerstvých mamičiek – Sloveniek žije navyše v zahraničí, ďaleko od svojich rodičov. Andrea je jednou z nich. K 16 mesačnej Olívii pribudli tak jedného dňa predčasne narodené Alice a Emily. S nizučkou pôrodnou váhou strávili prvé 3 mesiace v inkubátore.

Okolo 6. mesiaca ich života začalo byť nápadné, že Emily výrazne zaostáva vo vývoji za svojim dvojčaťom. Neotáčala sa a nesedela. Vtedy práve padol na Európu lockdown prvej covidovej vlny. 6 mesačné dievčatko si na ranú intervenciu muselo počkať ešte ďalších 6 mesiacov. Vo vývoji ju výrazne podporila Vojtova metóda, mimochodom, v Anglicku, kde rodina žije, je táto metóda úplnou zriedkavosťou.

Na kontrole u pediatra však zaznela diagnóza Detská mozgová obrna (DMO). Denný kolobeh trojnásobnej matky nabral na intenzite ešte viac. Andrea ho popisuje ako automatický sled vopred naplánovaných bodov, ktoré nejde preskočiť, len vykonať. Podobne vyzerá aj fyziologický priebeh vývoja dieťaťa: jeden míľnik nasleduje druhý, pohyb súvisí s rozvojom mozgu a vývojové fázy sa nedajú ani preskočiť ani vrátiť. Emily vo svojom druhom roku usilovne napredovala, štvornožkovala a rozviazal sa jej jazýček. A potom, s druhou prichádzajúcou zimou akoby uťal: pokrok zastal.

Na mamu Andreu doľahla nevyspytateľnosť diagnózy DMO: cvičíme dosť? Treba niečo zmeniť? Vyskúšať inú metódu? Určite by iné mamy detí so znevýhodnením potvrdili, že kto sa pýta, dostane najrôznejšie odpovede. Aj úplne protichodné. Jeden terapeut ortézy odporúča, druhý nie. Každý háji metódu, ktorú praktizuje. Každý má iný názor. Zorientovať sa je zložité, nájsť dôveru v komplikovanom svete odborníkov ešte viac. „A to som ešte matkou, ktorá nemá čas brázdiť internet“–smeje sa Andrea, ktorá nakoniec nájde vždy cestu za najbližším cieľom. Ďalším krokom a rehabilitačným cieľom pre Emily má byť postaviť sa na vlastné nôžky a začať chodiť. Po lete 2022, ktoré začalo na rehabilitácii v piešťanskom ADELI a pokračovalo intenzívnymi terapiami doma sa teraz Emily stavia a prejde 2-3 kroky. Je to milé, zádumčivé, ale vnímavé dievčatko, ktoré miluje sociálny kontakt, napodobňuje iné deti a prejavuje silnú vôľu robiť všetko samostatne.

Emily začala chodiť do škôlky a veľmi sa jej tam páči. Najlepšiu partiu, ktorá ju ťahá, má však doma. Jej dvojča Alice už v troch rokoch chodí, Emily štvornožkuje takou rýchlosťou, že ju priam predbehne. Nesmie jej ujsť žiadna hra so sestričkami, žiadna schovávačka ani naháňačka – a to je asi najväčšia odmena pre mamu Andreu. Jej vlastná únava, sporadická choroba či relax – to všetko zatiaľ ide na vedľajšiu koľaj. „Bežím“– hovorí Emily. Stojí na mieste a celým telom sa túži pohnúť vpred. Vieme, že vďaka vytrvalosti a trpezlivosti mamy Andrei sa jej to podarí.

Pomôcť Emily a jej rodine môžete tu: https://www.nadaciaadeli.sk/pribehy/pomoc-potrebuju/emily-langheim

Pomôcť priamo iným ADELI pacientom môžete tu: https://www.nadaciaadeli.sk/pribehy/pomoc-potrebuju

Podporiť činnosť Nadácie ADELI môžete tu: https://www.nadaciaadeli.sk/pribehy/pomahat-je-dar

Kontaktný formulár/ prihlásiť sa na rehabilitáciu môžete tu: https://www.babymed.sk/kontakt/

Charitatívny kalendár, ktorým podporíte pacientov si objednajte tu: https://www.nadaciaadeli.sk/chcem-pomoct/charitativny-kalendar/charitativny-kalendar-adeli-2023